Romik

Stáva sa mi to pomerne často že prídem niekam a ľudia na mňa pozerajú. Nechápem však prečo… Nie je jedno ako sa obliekame? Ja myslím že hej.

Podľa mmňa nie je vôbec  podstatné ako vyzeráme, ale ako sa správame, akí sme.( Ja viem že predsa len niekam sa patrí prísť vhodne oblečený ale teraz vo všeobecnosti..)  Myslím si že spoločnosť má na tento problém veľmi konzervatívne postoje. Veď nie je jedno či napríklad idem do kostola v najdrahšom obleku alebo v roztrhaných montérkach? Aj pán jeden v drahom obleku , kotrý príde na omšu v BMW radu 6 ide do kostola nájsť pokoj a porozumenie( aj keď pravdupovediac niektorí tam chodia len preto že sa to musí) tak Robotník so stavby.. Aj keď nemá na poriadne šaty, chce sa ísť pomodliť a usporiadať myšlienky. Avšak spoločnosť druhého pána robotníka odmieta, lebo ževraj nevie ako má prísť do kostola oblečený. I keď je jeden človek z vyššej vrstvy druhý z nižšej obidvaja majú právo na to isté. v tomto prípade ísť sa pomodliť do kostola.

Týmto by som chcel povedať len to, že… nemali by ľudí rozlišovať podľa toho čo majú na sebe ale to čo je v nich. Vnútro robí človeka nie zovňajšok…. Tak by sa mali k tomu stavať aj  ostatní. Viem tradícia je tradícia…  ale ludí by nemali posudzovať povrchne… lebo tí ktorí ich tak posudzujú sami sú povrchní.