Kráčam po lúke
lúke plnej kvetov
na bosých nohách cítim rannú rosu
vychádza to stále slabé jarné slnko
no každým dňom je silnejšie
ako jarná láska
aj kvety vychádzajú pomaly z puku
rozkvitajú do tých najkrajších farieb
teplých či niekedy aj studených,
tak ako slnko vychádza,
tak aj láska prichádza- odchádza
ja len dúfam v jedno,
že raz,
slnko v živote nezapadne,
ranná rosa už viac nepríde,
kvety lásky zostanu navždy otvorené
a lúka nestratí svoje čaro
Celá debata | RSS tejto debaty