Romik

Ako všetci vieme pred pár týždňami sa stal obeťou atentátu satirický denník charlie hebdo. Je mi úprimne ľúto a nie je mi vôbec jedno čo sa tam stalo. Každopádne každá vec má svoje ale a vo mne to vyvoláva viacero otázok.
Tvorím už dlhšiu dobu či tým že píšem alebo hrám či kreslím, teda cítim že mám v sebe niečo umeleckého. Preto aj táto tragédia sa ma dotkla nie len ako hlboko presvedčeného pacifistu.

Umenie by podľa mňa malo mať charakter spájať ľudí upriamovať ich na určité problémy no nie rozdeľovať či doslova urážať. Napriek tomu, že som si vedomý problému prisťahovalectva a tak isto aj iných, ktoré kontroverzný denník taktiež zobrazoval, nesúhlasím s formou. Viem možno je to paradox. Každopádne som úplne presvedčený, že každý aspoň trochu umelecky cítiaci človek dokáže odhadnúť kedy ide za pomyselné hranice. a vtedy sa umenie stáva akousi handrou ktorá vymetá špinavé kúty. Preto aj dokonale chápem hnev moslimov vo svete tak isto aj iných dotknutých napríklad kresťanov. Žijeme v demokracii kde si sami navrávame, že každý môže mať svoje presvedčenie, tak prečo ich takto dehonestovať a urážať? Takéto veci dokáže každý primitív. Demokraticky a normálne zmýšľajúci človek vie upriamiť pozornosť a poukázať na problém aj inteligentnejším spôsobom. Aby som to uzavrel musím ešte raz zopakovať jedno: umenie je ľudí spájať a nie rozdeľovať. Presne toto by mal podľa mňa každý človek pochopiť.