všade ticho, pokoj, kľud len sviečky horia niekam zaliezol ľud nikde nikoho… zrazu obchody prázdne domy plné iba vietor robí pohyby ladné a ja tu stojím sám…. pocujem len radost ci citim pokoj aspon dnes je toho dost ked uz inokedy niet… svet zrau stíchol zahalil za do rúcha a na chvíľu bol snáď každý šťastný

tma je to výkrik hluchoty tma farebnosť čiernoty tma preoblečenosť nahoty keď nevieš čo sa kde skrýva čo je o krok ďalej keď nečo sa z tmy ozýva pohľad dušičky malej… aaaaaaaaaaaaa…………………………. tajomno čo vždy je iné krásne či škaredé…

všetko zrazu žiari okná, domy aj duša sa trbliece za chvíľu aj stromy ten prekrásny čas keď každý obchbchod plný všade navôkol veľa krás aj tanier sa mi už plní no to naj čo ja chcem, je iba darček ten, aby sneh poprášil zem a v láske som prežil každý deň lebo len s láskou sú tieto chvíle pravé krásne, nenahraditelné, to orechové… […]

kráčam si životom sám no nie vždy zlé to je svoju vlastnú hlavu mám snáď to nepominie jediné čo chcem to je žena moja jediné čo potebujem chvíľu pokoja a teraz tu sedím a rozmýšľam, iba ja a uponáhľaná doba naôkol…. spomaľme, a užívajme si všedné dni veď nie sme tu navkey…

tvaris sa smutne no hovoris nie pytam sa ta nutne co ti vlastne je pre teba aj tisic krat spravil by som to vzdy nemam toho cloveka rad co nevie druhych chapat neplac kvoli druhym co za to nestoja smut kôli drahym neuhni zo svojho postoja potrebujes vychladnut na vsetko zabudnut ja to ihneď vyriešim.. rád sa porozprávam dnes nebudem chladny poučné facky dávam

všetko je pochmúrne svetlá duší zhasínajú ležím pod perinou bezvládne city zrazu zamŕzajú….. prichádza…. tá studená pani zima odchádza… všetko čo bolo príma čas ked duša zamŕza čas nevrlý, sentimentálny….

zradná veda tá matika plus a mínus.. hm je to fajn? veľa vied sa dotýky rovná sa ?.. nemám šajn spočítaš či odpočítaš vynásobiš či vydelíš žiadny zmysel v tom nevidíš a ani sa tomu nedivíš matika.. to je veľká logika mňa sa to však netýka …

Lístie pomaly padá krásne šumelí chlad sa pomaly vkráda do celej prírody ako chameleón záhadne sa premení a všetko zelené farbami zahalí kabátikom náhodnosti prenádherne zafarbí zrazu svet na chvíľu zhasne a do šera sa ponorí

Zahli sme za kríčky, už jej viac neodolám, vyskúšať naše koníčky, podľahol som jej perám… jej vlasy oči prsia zadok telo bozky pohľad na ňu bol božský… nezaháľam ani ona nie tie krásne chvíle, spolu prežité… z dvoch sa stáva jedno, jedna duša jedno telo… najprv však, láskou prekvitnúť k nej chcem nechcem sa sklamať… ale teraz viem, je to […]

Samota to je len prázdnota prázdno pre seba a myšlienky pre zvuky zvonka hluchota a čas na dávne spomienky Čas keď nikoho niet vyjadruješ myšlienky činmi čas na pár prázdnych viet kde každý je pre mňa vinný Vždy uzatváraš sa do seba duša vtedy oddýchne si… veľakrát pozeráš do neba od zhonu vydýchneš si Samota, krásne ticho… keď aj more či šum lístia […]