Samota to je len prázdnota prázdno pre seba a myšlienky pre zvuky zvonka hluchota a čas na dávne spomienky Čas keď nikoho niet vyjadruješ myšlienky činmi čas na pár prázdnych viet kde každý je pre mňa vinný Vždy uzatváraš sa do seba duša vtedy oddýchne si… veľakrát pozeráš do neba od zhonu vydýchneš si Samota, krásne ticho… keď aj more či šum lístia […]

Raz príde ten deň keď všetko skončí ja vykročím vpred a preč odídem starý list obrátim s úsmevom poďakujem všetko zlé zametiem nebadane sa vytratím R: Raz príde aj koniec tak to už býva všetko sa končí všetko začína Mňa si z mysle vymažeš len pekné spomienky ostanú na všetko zlé zabudneš všetci zrazu niekam odídu no keď si spomeniem […]

Všetky šaty po zemi navôkol len ticho my dvaja v posteli schúlení zahalení do vášne láskou k sebe až po uši čo by povedali naši nikto z nás netuší prikryjeme sa nehou zabalíme láskou prenikneme do seba dušou i telom navždy svoji

Cítim sa tak prázdny zrazu je svet čierna machuľa neviem čo mám robiť som nič bez teba chýbaš mi, neviem si pomôcť utekal by som za tebou aj ked si daleko… musím ten pocit premôcť aj ked neviem zit bez teba chcel by som sa pozerať do tvojich očí chcel by som vidieť tvoj krásny úsmev chcel by som byť pri tebe ale ty si tak neskutočne ďaleko teraz viem čo nechcem […]

bola si tá, ktorá mi dávala nádej bola si tá, ktorá pre mňa znamenala celý svet s tebou do budúcnosti som hľadel takého človeka už asi niet…. klameš ma stále ponížila si ma veľmi preto som si povedal dosť! nebolo to ľahké, ver mi…. vykročím vpred viem že nové to zmyje… odteraz ťa nepočujem nevidím necítim… od teraz srdce moje pre inú […]

opájam sa v tvojej kráse a však triezvy som? vidíš sa mi krásna , nádherná…. no ja neviem či som zasa v tom jediné čo mám je nádej ja však nerád vzdávam sa bez toho aby som jej do očí hľadel. nádej zhasla…. bol som len opojený opojený jej krásou no viem,nebola tá pravá teraz čakám… na tu čo bude dravá ktorá nedá mi dýchať budeme spolu v opojení […]

ležíme v izbe v izbe chladnej no stačí jediný dotyk a vyženie chlad z izby neútulnej jediné čo ma zohrieva si ty schúlim sa k tebe a cítim to teplo…. jedine pri tebe som zohriaty aj ked nás chladí vánok letného večera

Kráčam po lúke lúke plnej kvetov na bosých nohách cítim rannú rosu vychádza to stále slabé jarné slnko no každým dňom je silnejšie ako jarná láska aj kvety vychádzajú pomaly z puku rozkvitajú do tých najkrajších farieb teplých či niekedy aj studených, tak ako slnko vychádza, tak aj láska prichádza- odchádza ja len dúfam v jedno, že raz, slnko v živote nezapadne, […]